I. Prípravná fáza

Reforma VS

Reformný zámer existuje a schválený.

Vhodné by bolo, aby jasne popisoval procesy dátovej kancelárie na UPVII, ktorá by mala vystupovať ako biznis owner Centrálnej API manažment platformy. Integračná kancelária by mala pôsobiť ako koordinátor publikovania API, mala by realizovať prieskumy požadovaných API, realizovať ich prioritizáciu a pod. Bez týchto aktivít sa ťažko dosiahnú želané a potenciálne úspechy, ktoré otváranie API so sebou prináša.

Merateľné ciele (KPI)

Reformný zámer definuje aktivity a teda aj KPI pre širšiu skupinu aktivít a projektov ÚPVII. Ako rizikové vnímame naplnenie relevantných ukazovateľov spojených s týmto projektom v roku 2020.

KPI_2.png597×774 80.9 KB

Postup dosiahnutia cieľov

Harmonogram implementácie by mohol byť detailnejší a viac zameraný na fázu implementácie projektu, miľníkov a pod.

Kľúčový krok predstavuje dodanie a otestovanie pilotného riešenia (MUK-P) a vyhodnotenie, či spĺňa definované požiadavky a je vhodné nad ním budovať ďalšiu funkcionalitu plánovaného projektu.

Harmonogram implementácie by mal rešpektovať iteratívnejší prístup, t.j. plánovanie projektu a jeho výstupov by malo byť zamerané na dodávanie vertikálnych rezov potrebnej funkcionality v čase.

Harmonogram by mal jasne identifikovať dodanie “must have” funkcionality a následne “nice to have” funkcionality. “Nice to have” funkcionalitu má význam dodávať až po reálnom používaní “must have” funkcionalít, aby požiadavky na rozširovanie vyplývali z reálneho používania a reálnych potrieb.

Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)

hodnotenie

Biznis prínos

Projekt plní záväzok a ciel z NKIVS.
Projekt predstavuje centrálny komponent referenčnej architektúry eGovernmentu.
Z pohľadu biznis prínosov, biznis požiadaviek kriticky vnímame moduly:

• monetizácie,
• API GW ako PaaS,
  Navrhujeme, aby tieto moduly boli predmetom diskusií v rámci pracovnej skupiny Lepšie služby, overili sa dané biznis požiadavky a v prípade potreby sa definovali potrebné postupy, metodiky pre tieto témy. Takýto postup zabezpečí širší dialóg a identifikáciu reálnych problémov v rámci daných tém.

Oceňujeme plán a ambíciu publikovania pilotných agendových služieb/API do vytvoreného riešenia. Dôležité je, aby boli publikované služby s pridanou hodnotou a potenciálom na vysokú adopciu, ich využitie spolu s inými službami do komplexnejších služieb. Preto navrhujeme, aby bol zo strany UPVII vedený dialóg a prioritizácia služieb pre pilotné publikovanie. Publikovanie služieb/API systému ITMS2014+ nepovažujeme úplne za vhodné, skôr odporúčame publikovanie vhodných služieb/API UPVS.

Publikovanie pilotných služieb vnímame ako možnosť demonštrácie procesu, postupu, nákladov pre ďalšie OVM, ktoré budú povinné služby/API svojich agendových IS publikovať do Centrálnej API manažment platformy. Referenčné náklady môžu slúžiť ako vstupy do pripravovaných dopytových výziev pre OVM.

Príspevok v informatizácii

Projekt predstavuje centrálny komponent referenčnej architektúry eGovernmentu v SR.

Projekt napomáha k:

• plneniu cieľov NKIVS,
• zabezpečuje a vynucuje požadované architektonické princípy,
• podporuje a vytvára prostredie pre vznik nových inovatívnych a komerčných služieb,
• poskytuje nástroje na monitorovanie využívania jednotlivých služieb/API,
• efektívnejšej alokácii finančných zdrojov na strane štátu (zníženie nákladov na integrácie, alokácia zdrojov na služby, ktoré sú používané a pod.)

Štúdia uskutočniteľnosti

Štúdia je spracovaná v zmysle pokynov, postupov a definovaného formuláru.

Oceňujeme rozdelenie štúdie na logické celky/moduly navrhovaného projektu, pokus o definovanie “must have” a “nice to have” funkcionality jednotlivých modulov, posúdenie možností implementácie jednotlivých modulov (existujúce riešenie/produkt vs. custom vývoj), atď.

Oceňujeme snahu o komparáciu existujúcich riešení/produktov dostupných na trhu a riešenia MUK-P medzi sebou na základe definovaných požiadaviek. Na druhú stranu sme názoru, že určité vyhodnotenia nie sú korektné a zároveň MUK-P je možné voči daným požiadavkám hodnotiť len na papierovej úrovni, nakoľko dané riešenie sa ešte len implementuje.

V štúdii chýba detailnejší popis MUK-P ako riešenia, nad ktorým sa má budovať projekt. MUK-P predstavuje riešenie, ktoré ešte len vzniká. Štúdia obsahuje minimum informácií o danom riešení. Štúdia by mala jasne popísať:

• služby, ktoré bude MUK-P poskytovať,
• technológie, ktoré sú použité pri budovaní MUK-P,
• náklady plánované na vybudovanie MUK-P,
• náklady na prevádzku MUK-P.

Tieto informácie by prispeli k lepšiemu rozhodovaniu a posúdeniu vhodnosti MUK-P.

Alternatívy

Alternatívy pokrývajú základné koncepty prístupu k realizácii a implementácii projektu:

• A - nerobí sa nič,
• B - realizovanie API manažment platformy nad existujúcimi riešeniami,
• C - alternatíva B rozšírená o ďalšie funkcionality, t.j v plnom rozsahu,
• D - využitie dostupných služieb (SaaS) na budovanie alternatívy v plnom rozsahu.

Sme názoru, že kvôli objektívnosti a správnemu rozhodnutiu by napomohlo, keby alternatíva B (budovanie nad existujúcim riešením) mala 2 podalternatívy, t.j.:

• budovanie nad MUK-P,
• budovanie nad konkurenčným produktom/riešením voči MUK-P, t.j. produkt/riešenie dostupné na trhu, napr. Kong, Tyk, apigee.

Sme názoru, že porovnanie týchto 2 podalternatív je logické a žiadané, aby sa jasne určil interval nákladov, rizík vo vzťahu k použitým technológiám a pod.

Alternatívu D vzhľadom na možnosti použitia EÚ finančných prostriedkov považujeme za irelevantnú. Zároveň nie je možné očakávať, že služba dostupná ako SaaS pokryje kompletne všetky požiadavky, nakoľko je jasné, že niektoré požiadavky sú špecifické a je potrebný aj custom vývoj.

Oceňujeme snahu v kapitole 2.4.2.3 Mapovanie funkčných požiadaviek s špecifických požiadaviek na existujúce riešenia posúdiť/otestovať vhodnosť existujúcich riešení ako Kong, Tyk, apigee voči požiadavkám. Ale sme názoru, že určité požiadavky neboli vyhodnotené korektne a že nesplnenie niektorých požiadaviek by malo mať dopad na vylúčenie konkrétneho riešenia (niektoré požiadavky vnímame ako nie veľmi dôležité). Zároveň sme názoru, že nakoľko MUK-P ešte len vzniká, tak je ťažko zhodnotiť, či by tiež splnil všetky definované požiadavky.

V štúdii chýba detailnejší popis MUK-P ako riešenia, nad ktorým sa má budovať projekt. MUK-P predstavuje riešenie, ktoré ešte len vzniká. Štúdia obsahuje minimum informácií o danom riešení. Štúdia by mala jasne popísať:

• služby, ktoré bude MUK-P poskytovať,
• technológie, ktoré sú použité pri budovaní MUK-P,
• náklady plánované na vybudovanie MUK-P,
• náklady na prevádzku/liecenciu MUK-P.

Je potrebné zdôrazniť, že projekt/aktivity vyplývajúce zo štúdie budú predmetom verejnej súťaže a teda je potrebné zabezpečiť, aby MUK-P bol vysoko štandardný produkt/riešenie, aby jeho prevzatie víťazom verejného obstrávania mohlo byť bezproblémové alebo ak sa bude poskytovať vo forme licencie, tak nech cena za takúto licenciu je obdobná komerčným produktom s obdobným rozsahom funkcionality a nech prípadná substitúcia tohto produktu/riešenia je čo najjednoduchšie realizovateľná.

Kalkulácia efektívnosti

Rok návratnosti projektu považujeme za nie reálny. Vo vzťahu k stavu ostatných plánovaných agendových IS VS, k architektonickým princípom použitých v rámci existujúcich IS VS, k plánu financovania vytvorenia chýbajúcich služieb/API a ich publikovania cez dopytové výzvy vidíme riziko, že nebudú naplnené prínosy v tak krátkom čase. V rámci aktuálnej dopytovej výzvy na Malé zlepšenia eGov nie je predložená ani jedna ŽoNFP.

Vybratá alternatíva počíta s použitím MUK-P a teda budovania projektu nad týmto riešením. Sme názoru, že pre správne zhodnotenie z ekonomického pohľadu by mali byť výdavky na MUK-P zahrnuté do TCO projektu. Riešenie MUK-P je financované zo štátneho rozpočtu. Ide o relevantný náklad, ktorý by mal byť započítaný do TCO. Keby sa zvolila alternatíva, že sa projekt ide budovať nad existujúcim riešením dostupným na trhu, napr. Kong, Tyk, apigee, tak licenčný poplatok za takýto produkt by vstupoval do TCO projektu. Teda analogicky sme názoru, že náklady na MUK-P by mali byť zahrnuté do TCO projektu.

Zo štúdie uskutočniteľnosti a ani z CBA nie je úplne jasný postup a spôsob určenia pracnosti/počtu človekodní na jednotlivé moduly. Zverejenenie spôsobu a určenia pracnosti jednotlivých modulov by bolo prospešné pre konštruktívnejší dialóg.

Aktuálny počet pre niektoré moduly predstavuje pomerne vysokú pracnosť:

• modul Monetizácia 693 MD,
• modul Testovanie 1 092 MD,
• modul Manažment tretích strán 1 449 MD,
• modul PaaS API 1 239 MD,
• aktivita Publikovanie služieb/API 1 449 MD,
• aktivita Integrácie a migrácie 966 MD.

Sme názoru, že v rámci vyššie uvedených modulov a aktivít sú ocenené aj nie potrebné požiadavky. Odporúčame pred vyhlásením VO viesť odbornú diskusiu (napr. prípravné trhové konzultácie) k jednotlivým modulom a tak zefektívniť potrebnú funkcionalitu a jej potrebnú pracnosť. Zároveň odporúčame viesť diskusiu v rámci pracovných skupín k témam ako monetizácia, PaaS, publikovanie API.

CBA v rámci položky prevádzka počíta s finančnými zdrojmi na zmeny, ktoré vyplynú z legislatívnych zmien a požiadaviek na základe reálnej implementácie. Odporúčame tieto finančné prostriedky rozpočtovať a sledovať samostatne.

Participácia na príprave projektu

Veľmi pozitívne oceňujeme, že riešiteľ štúdie poskytol a viedol interaktívny dialóg s tretími stranami.
Nedostatok vidíme, že do dialógu neboli intenzívnejšie a v dostatočnom časovom predstihu zapojené subjekty/útvary, na ktoré má plánovaný projekt priamy dopad:

• Nases - publikovanie pilotných služieb UPVS a dialóg o komponente/riešení MUK-P. Štúdia počíta budovanie celého projektu práve nad riešením MUK-P.
• odbor ITMS2014+ - publikovanie pilotných služieb.

Diskusie k projektu na platforme:

• pomerne veľka diskusia, priebežné pripomienky S.D k tejto štúdii je tu OpenAPI / Otvorené API - plánované a realizované aktivity Slovensko.Digital

Dokumenty

• Reformný zámer
• Štúdia uskutočniteľnosti SU OPII API_GW_v1.10.docx (1.3 MB)
• CBA CBA_OPEN_API_Variant_80-20 - Agendove IS 0.13.xlsx (397.3 KB)
• Link na oznam ohľadne štúdie uskutočniteľnosti https://www.vicepremier.gov.sk/aktuality/informatizacia/oznam-verejne-pripomienkovanie-studie-uskutocnitelnosti-centralna-api-manazment-platforma/index.html
• Link na dokumenty publikované v MetaIS https://metais.finance.gov.sk/studia/detail/ed6146af-477e-0052-d178-cc75c5dd7876?tab=documents

Aktivity

V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:

• 21.1.2019 Termín na predkladanie pripomienok k štúdii uskutočniteľnosti