I. Prípravná fáza

Reforma VS

Reforma je popísaná v rámci reformného zámeru. Obsahovo sa však ide o tradičný projekt informatizácie, ktorý neprináša žiadnu zásadnú reformu procesov, iba ich elektronizuje. To považujeme za zásadný nedostatok.

Merateľné ciele (KPI)

KPI sú nastavené aj na úrovni reformného zámeru aj v štúdii uskutočniteľnosti. Na úrovni reformného zámeru sú niektoré KPI úplne nevhodné a kopírujú “staré” projekty informatizácie. Napríklad:

image.png773x121 30.3 KB

V samotnej štúdii uskutočnoteľnosti sú už len KPI, ktoré reálne vyjadrujú ciele projektu a považujeme ich za dobre navrhnuté:

image.png1303x246 24.7 KB

image.png1301x124 15.3 KB

Postup dosiahnutia cieľov

Projekt je z hľadiska zavedenia rozdelený na 3 fázy

• zapojenie verejných obstarávateľov a obstarávateľov na ústrednej úrovni (24 organizácií)
• zapojenie pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni
• podpora pri rolloute end to end integrácií pre organizácie a konzultačná podpora

Projekt je realizovaný waterfall prístupom a chýba mu agilita (nie je plánovaný proof of concept a otestovanie riešenia v malom rozsahu).

Veľké riziko vidíme v legislatíve. Projekt je závislý na legislatívnej príprave (nový zákon o elektronickej fakturácii). Aj vzhľadom na skúsenosti z OPIS sa domnievame, že legislatíva by v čase schvaľovania štúdie mala byť minimálne vo fáze “schváleného legislatívneho zámeru”. To v tomto prípade neplatí, aj keď legislatíva podmieňuje zavedenie projektu.

V projekte vôbec nie je zabezpečené to, že jedna z cieľových skupín - t.j. dodávatelia, budú schopní prejsť na navrhované riešenie. Pričom v samotnom reformnom zámere MF SR priznáva, že je to najčastejší dôvod, prečo elektronická fakturácia zlyháva.

image.jpg749x507 96.3 KB

Druhá cieľová skupina (OVM) sa bude na nové riešenie musieť integrovať, resp. začať ho používať. Projekt odhaduje náklady na strane OVM na úrovni 2 mil. EUR. Ich záväzok (a jeho finančné krytie) však nie je v projekte zabezpečný.

Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)

Biznis prínos

Projekt má jasný prínos (súlad so Smernicou EÚ) a je logické, prečo ho realizuje práce MF SR. Niektoré funkcionality sú však umelo pridané a tým sa riešenie zbytočne predražuje. Bližšie sa tomu venuje časť Alternatívy a CBA.

Príspevok v informatizácii

Myšlienka projektu prispieva k cieľom informatizácie. Technické riešenie však podkopáva logiku ÚPVS ako centrálneho bodu doručovania a vytvára nový bod pre doručovanie špecifického typu dokumentov. Zavádza sa tým pádom nový centrálny blok architektúry ISVS. Nebol však splnený postup pre analýzu/odôvodnenie/vytvorenie nového centrálneho komponentu podľa dokumentu NKIVS Strategická priorita Rozvoj agendových informačných systémov a využívanie centrálnych spoločných blokov. Ministerstvo financií podľa nášho názoru nedostatočne zvážilo variant maximálneho využitia existujúcej infraštruktúry (ÚPVS) a predložený projekt vzišiel z analýzy ako najvhodnejšie riešenie len na základe umelého doplnenia kritérií, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu.

Štúdia uskutočniteľnosti

ŠÚ existuje, ale má nedostatky, predovšetkým v časti vyhodnotenia alternatív a analýze efektívnosti.

Alternatívy

Alternatívy sú popísané. MCA (multikriteriálna analýza) má však zásadné nedostatky. Ako požiadavky sú použité “priania” MF SR, ktoré nie sú naviazané na ciele projektu (napr. požiadavka aby riešenie umožnilo správu obchodných prípadov, na základe ktorých sa realizuje fakturácia). Tieto fiktívne požiadavky eliminujú iné alternatívy a zbytočne nafukujú funkcionalitu systému.

Nezvažuje sa alternatíva, pri ktorej by boli do maximálnej miery využité existujúce riešenia (ÚPVS), t.j. alternatíva, pri ktorej by sa zaviedol nový typ podania cez ÚPVS na manuálny upload a využilo by sa súčasné API na automatizovaný upload.

Vyhodnotenie MCA nie je v súlade s duchom metodiky pre ŠÚ a CBA (kritériá nemajú váhy, všetky sú de facto považované za KO kritériá).

Štúdia neobsahuje zhodnotenie alternatívy, keby sa riešenie nakupovalo ako služba - aj keď takéto riešenia fungujú v iných krajinách EU (kedže táto povinnosť sa ich týka plošne).

Kalkulácia efektívnosti

CBA má zásadné nedostatky.

• na strane prínosov - gro prínosov projektu pramení z automatizácie, ktorá však nie je primárnym cieľom projektu a dá sa dosiahnuť aj v iných alternatívach, ktoré však boli vyradené na základe nesprávnej MCA. CBA obsahuje negatívne prínosy v podobe investičných nákladov OVM na integráciu, ale nie je jasné, kto ich zaplatí a aký je záväzok OVM tieto náklady pokryť. Chýba vyčíslenie prínosov z elektronického zadávania faktúr do systému - toto na rozdiel od automatizácie je core cieľom projektu, ale napriek tomu nie je vyčíslený.
• na strane nákladov - rozpočet človekodní je počítaný formou expertných odhadov. Bez vysvetlenia. To považujeme za fatálny nedostatok CBA. Sadzby za človekodeň sú tiež mimo realitu, nakoľko pochádzajú len z odhadov firiem na trhu, ktorý je dlhodobo považovaný za skartelizovaný. Dávame do pozornosti becnhmarking sadzieb v Českej republike, ktorý bol vykonaný na podstatne väčšej vzorke zmlúv s verejnou správou, z ktorého vychádzajú jednotkové sadzby často zásadne nižšie, ako tie, použité v projekte. Napríklad za testera chce ministerstvo zaplatiť 670 eur na deň, pričom napríklad v Čechách je priemerná sadzba za testera v štátnom IT okolo 400 eur. Nepovažujeme za vhodné argumentovať sadzbami na iných projektoch v rezorte MF SR bez toho, aby sa sadzby porovnali aj s komerčným sektorom alebo okolitými krajinami. Náklady dodávateľov na zavedenie systému nie sú súčasťou projektu, aj keď na strane prínosov sa predpokladá, že tieto integrácie umožnia rýchlejší upload eFaktúr a prínosy sú do projektu započítavané.

Participácia na príprave projektu

Štúdia uskutočniteľnosti aj reformhý zámer boli zverejnené, bolo možné k nim predložiť pripomienky. Kľúčové pripomienky však ostali nezapracované. Z vyjadrenia MF SR je zrejmé, že dialóg s dodávateľmi ekonomických SW, ktorých sa tento projekt bude týkať (na úrovni alternatívneho riešenia - nákup služby, resp. na úrovni dopadov v podobe integrácií) neprebehol v dostatočnej miere.

Dokumenty

• Reformný zámer: 66. RZ - Elektronicka-fakturacia-vo-verejnom-obstaravani.pdf (1.3 MB)
• Štúdia uskutočniteľnosti: SU_137_IS EFA_MD_25092018.pdf (845.8 KB)
• CBA (oba varianty): CBA_SU_OPII_eFakturacia_variant A (1).xlsx (1.0 MB)CBA_SU_OPII_eFakturacia_variant B (1).xlsx (1007.4 KB)

Aktivity

V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:

• 5.9.2018 Štúdia uskutočniteľnosti bola predložená na pripomienkovanie
• 14.9.2018 verejné prerokovanie projektu (verejný híring)
• 24.9.2018 schválenie reformného zámeru