Projekt je zameraný na vytvorenie metodiky na vyhodnocovanie kvality analýz a komplexná IT platforma pre posudzovanie vplyvov regulácií, ktorá bude spájať automatizáciu procesu posudzovania vplyvov, bázu dát pre potreby tohto procesu a analytické nástroje umožňujúce simulovať vplyvy navrhovanej regulácie.
24,2 mil. EUR, z toho: 4,8 mil. EUR na OPEVS projekt, 19,3 mil. EUR na OPII projekt (5,8 mil. Fáza 1 ; 13,5 Fázy 2 a 3)
Ministerstvo hospodárstva SR
Projekt prináša dôležitú reformu do oblasti posudzovania vplyvov regulácie na dotknuté subjekty. “Business” rovina projektu je nesporne potrebná a dôležitá. Hlavné nedostatky vidíme v prístupe k realizácii IT platformy - projektu chýba overenie konceptu v malom rozsahu (celá myšlienka zapájania podnikateľov, overenie dostupnosti dát a ekonomických parametrov), detailnejšie nastavené KPIs a detailná kalkulácia efektívnosti (predovšetkým v oblasti nákladov).
Odporúčame realizovať reformnú časť projektu v rámci OPEVS a časť v OPII začať fázou Proof of Concept v zmysle metodiky riadenia IT projektov, ktorá by mala overiť platnosť hlavných predpokladov (technických, realizačných a ekonomických). Až následne investovať do ďalších fáz.
27.06.2024
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Štúdia uskutočniteľnosti
Alternatívy
Kalkulácia efektívnosti
Participácia na príprave projektu
Projekt popísaný v reformnom zámere je zameraný na zlepšenie vykonávania procesov posudzovania vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Problémom je, že zámer k projektu, ktorý má za cieľ zaviesť metodiku, ktorou by sa dala vyhodnocovať kvalita analýz vplyvov regulácií, pridáva aj (5 násobne drahší) projekt vytvorenia komplexnej IT platformy (unikátnej v rámci EU) o prínosoch ktorej sa dá pochybovať. Ambícia reformy je správna, jej realizácia už menej.
Štúdia uskutočniteľnosti popisuje nasledovné ciele projektu:
Nie je jasná väzba na KPI z Reformného zámeru projektu:
Štúdia popisuje plán a prístup k projektu. Rozdelenie projektu na fázy vítame, aj keď z popisov je zrejmé, že nepôjde o agilne riadený projekt, čo je v rozpore so zámermi NKIVS. Chýba tiež Proof of Concept ako forma overenia celého prístupu a očakávaných benefitov v malom rozsahu (6 miliónov EUR na 1. fázu projektu nepovažujeme za malý rozsah).
Paralelný beh metodických a implementačných aktivít (ako je naznačené v projektovom harmonograme) predstavuje značné riziko projektu.
hodnotenie
Prvá časť zámeru (metodická) sa javí ako veľmi prínosná. Realizácia druhej (IT platforma) bez zavedených a odskúšaných výstupov prvej časti prináša značné implementačné riziko.
V RZ a následne aj v ŠÚ sú popisované niektoré vlastnosti IT platformy, ktoré môžu predstavovať značné skomplikovanie IT časti projektu a nemajú reálny biznis prínos (spomínajú sa analýzy v reálnom čase a ukazovateľ pre špecifický cieľ OPII “Podiel dodatočných elektronických služieb pre podnikateľov, ktoré je možné riešiť mobilnou aplikáciou”).
Projekt prispieva k cieľom informatizácie v oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikateľov. Z hľadiska priorít akčného plánu informatizácie sa dá projekt považovať za menej prioritný, nakoľko neprináša zásadný posun v oblasti lepších služieb, lepších dát alebo využívania cloudových riešení. Projektu by prospelo testovanie prístupu v menšom rozsahu a až po overení konceptu realizácia podstatnej investície.
Štúdia uskutočniteľnosti je spracovaná. Základom pre úspešnosť projektu je podľa nášho názoru dostupnosť dát a v tejto časti je štúdia stále pomerne nejasná (sú uvedené makro-ekonomické dátové zdroje, ale chýba popisdátových zdrojov, ktoré budú vyjadrovať reálnu záťaž podnikateľov - napr. priemerný čas potrebný na splnenie povinnosti).
Alternatívy postupu sú popísané a vyhodnotené. Niektoré popisy vyznievajú tendenčne. Nevýhodou zvoleného postupu je implementačná komplexnosť, čo považujeme za veľké riziko pre dosiahnutie cieľov projektu. Aj preto je závažným nedostatkom absencia tzv. Proof of Concept prototypu, ktorým by sa dali overiť hlavné predpoklady projektu.
Kalkulácia efektívnosti pre 1. fázu projektu (základná implementácia platformy RIA) vychádza z predpokladu šetrenia času na strane podnikateľa (cca. 5% ročne) - jednoduchšia orientácia v regulačných povinnostiach vďaka registru regulácií a z predpokladu šetrenia času úradníka pri spracovaní doložky vplyvov (cca. 4% ročne). Tieto predpoklady však nie sú nikde overené vo forme Proof of Concept, takže predstavujú vysoké projektové riziko.
Nákladové položky projektu sú veľkou neznámou. Nie je vôbec jasné, odkiaľ pochádzajú odhady na počty človekodní pre jednotlivé projektové fázy. Na danej úrovni granularity sa zdajú tieto odhady postavené na vode. Nie je tiež jasné, odkiaľ pramenia odhadované ceny za človekodni a ako reflektujú podmienky na trhu.
K projektu prebehol verejný hearing, ktorého sa zúčastnilo viac ako 30 záujemcov o projekt. Štúdia uskutočniteľnosti bola k dispozícii na pripomienkovanie - pripomienky zo strany verejnosti predložili len 2 subjekty. Po predložení pripomienok sa konalo samostatné zasadnutie k ich zapracovaniu.
Diskusie k projektu na platforme:
V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky: