V projekte sa má vybudovať sieťová infraštukrúra - káble, rozvádzače, switche, WiFi access pointy, firewally - tak, aby boli všetky základné a stredné školy v SR pokryté do úrovne štandardu určeného Ministerstvom školstva.
68,7M Eur (investície) + 38,7M Eur (prevádzka počas 10 rokov) bez DPH
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Projekt sleduje správny zámer: zlepšiť v súčasnosti neutešený stav vybavenia škôl sieťovou infraštruktúrou. Je však navrhnutý výlučne na plošné uniformné vybavenie škôl technickými zariadeniami podľa vopred zvolených požiadaviek. Absentuje popis reálnych cieľov v oblasti vzdelávania. Merateľné ukazovatele sú výpovedné iba voči “úspechu” pri dodaní infraštruktúry do škôl. V projekte nie sú analyzované individuálne potreby škôl. Tento prístup je v rozpore s odporúčaniami v Programe informatizácie školstva. Zvolená forma centrálne riadeného nákupného systému je slabo odôvodnená oproti použitiu poukážok, ktoré školy môžu použiť podľa vlastných potrieb. Chýba prepojenie s inými projektami a vidíme veľmi disproporčné zameranie financovania nákupu zariadení najmä voči podpore učiteľov. V projekte nie je naplánované reálne monitorovanie plnenia cieľov v oblasti vzdelávania. To všetko je spojené s vysokými nákladmi, pri ktorých nie je jasné ako bude financovaná udržateľnosť výsledkov projektu.
“Kúpiť Wi-Fi access pointy” je ľahké. Projekt Digitálna infraštruktúra škôl je však spojený s vysokými nákladmi (spolu viac ako 100M Eur za 10 rokov), preto je namieste jeho dôkladná príprava a prevedenie, ktoré čo najlepšie povedie k dosiahnutiu cieľov v oblasti vzdelávania. Zatiaľ však v projekte vidíme množstvo rizík, tak v absencii komplexného prístupu k cieľom, hľadania spôsobu ich dosiahnutia, monitorovania skutočného stavu, ale aj zvoleného prístupu. Takto je vysoké riziko, že predpokladané zlepšenie v oblasti vzdelávania nebude dosiahnuté a finančné prostriedky budú investované mimoriadne neefektívne. Vyzývame Ministerstvo školstva, aby pozastavilo realizáciu projektu, dopracovalo ho do komplexnej podoby a identifikované kritické miesta projektu prehodnotilo a opravilo.
27.06.2024
Príprava projektu
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Štúdia uskutočniteľnosti
Alternatívy
Kalkulácia efektívnosti
Participácia na príprave projektu
Projekt je súčasťou schváleného “Programu informatizácie škôl do roku 2030” z decembra 2021. V aktuálne realizovaných programoch je však veľmi slabo zastúpená transformatívna zmena spôsobu vzdelávania a zásadné zlepšovanie digitálnych zručností učiteľov.
Merateľné ukazovatele podľa projektového zámeru:
Tieto ukazovatele nevypovedajú nič o tom ako budú školy využívať vybudovanú infraštuktrúru, ani ako táto infraštruktúra bude plniť potreby škôl.
Podľa popisu projektu sa plnenie hlavného cieľa “100% pokrytie školy Wi-Fi a/alebo LAN káblovou sieťou” bude hodnotiť iba podľa dodania a namontovania centrálne zvoleného množstva zariadení.
Keďže teda nie sú stanovené žiadne relevantné merateľné ukazovatele zodpovedajúce cieľom “vzdelávania pre 21. storočie” (pojem z Plánu obnovy), nebude v tomto projekte reálne možné napĺňanie týchto cieľov sledovať.
Reálne “hodnotenie výsledkov projektu a posúdenie kvality a štandardu zavedených technológií” má realizovať až Delivery Unit Ministerstva školstva, pričom o tejto aktivite nie sú dostupné detailnejšie údaje.
Podľa projektovej dokumentácie po spustení projektu “je potrebné vyriešiť problémy, ako: na základe akých pravidiel rozhodovať o budovaní infraštruktúry (čo nasadiť v jednotlivých školách)? akým spôsobom sledovať postup investície? ako koordinovať investičné aktivity? ako zabezpečiť udržateľnú prevádzku? ako hodnotiť úspech implementácie? ako zabezpečiť správne využívanie digitálnej infraštruktúry?”.
Sme presvedčený, že to malo byť vykonané vopred, keďže ide o rozhodnutia kritické pre úspech projektu a podľa zvoleného prístupu mali byť nastavené ciele a postupy a vyhodnotené varianty riešenia v prípravnej dokumentácii projektu.
Na vyriešenie týchto otázok bola na ministerstve v r.2022 “zriadená špeciálna jednotka (takzvaná Delivery Unit)”. V projekte sú popísané iba jej úlohy (pasportizácia škôl, vytvorenie modelovej technologickej architektúry, implementačné plány, prevádzkový model, realizácia DNS, organizácia implementácie, manažment zmien, školenia, monitoring, hodnotenie), časový harmonogram realizácie týchto aktivít a náklady na jej činnosť (vo výške cca.1M Eur, ktoré však nie sú zahrnuté do nákladov tohto projektu). Jej činnosť má byť v podstatnej miere zabezpečená “externými expertmi”.
Harmonogram činnosti Delivery Unit podľa projektovej dokumentácie:
Pozitívne hodnotíme podrobný plán činnosti tejto jednotky a práve jeho dodržanie a kvalitu činnosti Delivery Unit považujeme za kritické pre postup dosahovania cieľov v tomto projekte.
Lehoty v časti “príprava” považujeme vzhľadom na doterajšie skúsenosti za rizikovo krátke.
Súlad s KRIT nie je zatiaľ vyhodnotený.
Cieľom projektu je “kompletné vybavenie škôl sieťovou infraštruktúrou”. Pre túto oblasť nie je vypracovaný ani jasný štandard, v rámci prieskumu u škôl realizovaného v r.2021 boli zistené iba čiastkové informácie. Zvolený bol prístup centrálneho stanovenia požiadaviek v niekoľkých úrovniach, kde “rozdelenie škôl [do úrovní] vychádza z projektu EDUNET_SK”.
V projekte neboli nijako analyzované ciele, ktoré majú byť vybavením škôl sieťovou infraštruktúrou dosiahnuté ani individuálny prístup k potrebám škôl. Pritom práve k takýmto aktivitám vyzýva Program informatizácie školstva do roku 2030.
V projekte chýbajú parametre a požiadavky, ktoré realizácia tohto projektu vytvorí na ďalšie realizované projekty ministerstva. V projektovom zámere je deklarované, že projekty Digitálne vybavenie škôl, Digitálna infraštruktúra škôl a Internet pre školy sa navzájom doplňujú. Chýba preto popis a kvantifikácia aké požiadavky budú kladené na Digitálnu infraštruktúru školy na pripojenie existujúcich a nových zariadení do LAN, Aké parametre sú potrebné na pripojenie školy do internetu j, keď prebieha vyučovanie v škole a ako sa požiadavky na pripojenie zmenia, keď sa realizuje dištančné vyučovanie. Bez definovania týchto požiadaviek na ďalšie projekty je riziko, že dodané zariadenia nebude možné využívať v plnej miere v rámci reálneho vzdelávacieho procesu.
Na odstránenie rizika situácie vendor-lock-in chýbajú definícia, parametre a požiadavky, na technologické vybavenie, ktoré zabezpečí aby prepojenie LAN školy umožnilo, od poskytovateľa služby "Pripojenie do Internetu”, nezávislé pripojenie školy k centrálnym službám ministerstva, napr. do privátnej siete rezortu školstva a k centrálnemu monitorovaniu. ÚHP upozornilo, že pri súčasných poskytovaniach služby “Pripojenie do Internetu” zariadenia, ktoré zabezpečujú prepojenie LAN školy aj k ďalším centrálnym službám ministerstva nie sú v majetku školy a po skonční poskytovania služby pripojenia do Internetu ich škola vráti poskytovateľovi služby "Pripojenie do Internetu”.
Nie sú definované a naplánované aktivity a potrebné zdroje pre činnosti jednotlivých škôl na zabezpečenie prevádzky a údržby digitálnej infraštruktúry.
Chýba vyvážený prístup k investícii do HW vybavenia škôl, voči vybaveniu vzdelávacím obsahom (v ktorého efektívnej príprave v minulosti boli opakované závažné problémy) a najmä voči investícii do zvyšovania digitálnych zručností samotných učiteľov a podpore ich práce s technickými zariadeniami. Podľa dostupných informácií je vyžitie finančných zdrojov absolútne neproporčné v prospech nákupu zariadení a infraštruktúry voči ostatným oblastiam. Tento aspekt nie je v projekte nijako adresovaný. Vidíme podstatné riziko, že nakúpená infraštruktúra, bude v realite pri výuke iba veľmi slabo využívaná.
Chýba zadefinovanie základného cieľa, “ako chceme aby vyzerala výuka” pri novom štandarde vybavenia škôl IT infraštruktúrou. Pritom práve voči tomuto splneniu tohto cieľa by malo vybavenie škôl byť zodpovedajúce. Jednotlivé školy sú z veľkej časti v tejto oblasti ponechané na vlastné určenie spôsobu a rozsahu používania IT infraštruktúry a podľa našich skúseností bude prirodzene v tejto oblasti zvolený prístup v rôznych školách podstatne iný. To je však v ostrom kontraste s uniformným vybavením škôl, ktoré sú do jednotlivých skupín delené najmä na základe veľkosti.
V projekte taktiež nie je nijakým spôsobom plánované monitorovanie efektívnosti využívania dodaných zariadení.
Projekt nepochybne bude znamenať zlepšenie vybavenia škôl sieťovou infraštruktúrou. Za súčasný stav v tejto oblasti sa považuje výsledok prieskumu IVP v polovici roka 2021. V samotnom vyhodnotení prieskumu je však uvedené , že “preverenie skutočnej potreby škôl (voči želanému stavu z prieskumu) by malo byť uskutočnené detailným auditom”, čo však nebolo vykonané.
Taktiež sú v projekte iba slabo riešené reálne potreby škôl, v čom vidíme riziko, že takto centrálne dodaná sieťová infraštruktúra môže byť pre časť škôl nevhodná.
Prevádzku infraštruktúry “dodanej” z ministerstva bude zabezpečovať škola sama, nie je však riešené ako to bude zvládať.
Téma pripojenia škôl do internetu / WAN sietí je v projekte iba načrtnutá, nie jej evidentné aké sú v nej konkrétne ciele a ako budú riadeným spôsobom dosiahnuté.
V projektovej dokumentácii sú všetky povinné dokumenty. Z veľkej časti sú však prázdne a celý projekt je zameraný výlučne na nákup a inštaláciu sieťovej infraštruktúry, ktorých rozsah a skladba bol navyše vopred zvolený. Štúdia uskutočniteľnosti tak v žiadnom prípade neplní svoj účel identifikovať ciele, popísať možné prístupy na ich dosiahnutie a na základe argumentácie vybrať najlepšie riešenie.
Pozitívne hodnotíme detailne popísaný zámer pre Delivery Unit a vykonanie vyhodnotenia alternatív.
Vyhodnotené boli alternatívy na troch úrovniach: “biznis alternatívy”, “aplikačné alternatívy” a “technologická vrstva architektúry”.
Pre aplikačné alternatívy sú detailne riešené kritériá týkajúce sa administratívy jednotlivých spôsobov obstarania zariadení počas realizácie projektu. Do vyhodnocavania alternatív neboli zahrnuté kritériá, ktoré sa týkajú spôsobu zabezpečenia reálnych potrieb jednotlivých škôl, problémov zmeny vlastníckych práv z ministerstva na školy, zabezpečenia údržby a opráv zariadení zo strany škôl po ukončení projektu.
Chýbajú kritériá, ktoré zohľadňujú optimalizáciu nákladov keď školy samostatne riešia inštaláciu infraštruktúry spôsobom, ktorý si sami zvolia, t.j. sú im pridelené príslušné zdroje. Toto je relevantné aj vzhľadom na vysoké kalkulované náklady na centrálne zabezpečenie inštalácie infraštruktúry.
Alternatíva “(centrálny) DNS” bola zvolená ako výhodnejšia oproti alternatíve “poukážky” iba na základe ušetrenia najmä “času úradníka” v rozsahu cca. 9300 hodín, čo predstavuje rozdiel cca. 121k Eur pri štandardnej hodnote nákladov na zamestnanca VS. Tento rozdiel je však úplne zanedbateľný, keďže predstavuje iba úroveň 0,17% investičných nákladov projektu (pre porovnanie, na činnosť “Delivery Unit” je kalkulovaných 1M Eur). Porovnanie teda malo byť založené na iných faktoroch, napr. mal byť zistený záujem samotných škôl o jednotlivé spôsoby financovania. Navyše odhadujeme, že bola minimálne pri časti škôl podcenená schopnosť efektívne si obstarať dodanie príslušnej techniky a nesprávne bol posúdený rozdiel administratívnej náročnosti medzi použitím DNS a poukážok.
V rámci “alternatív na aplikačnej vrstve” nie je reálne analyzované riešenie pre pripojenie škôl do internetu / WAN a zvolené riešenie je iba mimoriadne slabo popísané - uvedené je iba, že má byť financované operátormi a EŠIF zdrojmi pre pokrytie bielych miest.
V rámci CBA neboli započítané žiadne náklady súvisiace s prevádzkou infraštruktúry na strane škôl.
Nie je jasné, ako v projekte boli kalkulované náklady as-is, t.j. náklady pri zachovaní súčasného stavu, ani čo je považované za stav “as-is”. Tieto náklady sú vyčíslené na 128,7M Eur za 10 rokov. Pritom v projekte nie sú kalkulované žiadne prínosy (keďže nie sú ani zmysluplne definované ciele), a práve “zníženie nákladov” je uvedené ako hlavné odôvodnenie efektívnosti projektu.
Nie je jasné, na základe čoho boli stanovené konkrétne požiadavky na nakupované zariadenia. V niektorých prípadoch vyzerajú požiadavky ako zbytočne premrštené, a to najmä vzhľadom na reálne potreby škôl, na druhej strane v rámci verejného pripomienkovacieho konania boli ignorované pripomienky, ktoré upozorňovali, že počty niektorých zariadení sú poddimenzované.
V projekte je správne analyzovaný životný cyklus sieťovej infraštruktúry a z potreby obnovy najmä aktívnych sieťových prvkov vyplývajúce prevádzkové náklady. Akým spôsobom budú tieto náklady financované nie je uvedené, čo považujeme za zásadné riziko. Nie je ani uvedené, akú časť týchto nákladov si budú financovať školy sami.
Ministerstvo školstva zrealizovalo verejné pripomienkové konanie projektu. Ignorovalo zásadné pripomienky zo strany odbornej verejnosti a nezrealizovalo vyhodnotenie pripomienkovacieho konania. Napriek výzvam odbornej verejnosti nezrealizovalo stretnutie na ktorom by sa odtránili kritické riziká tohto projektu.
DokumentyOnline dokumentácia v MetaIS
Dokumenty fázy Príprava projektu:_
Dokumenty do Verejného pripomienkovacieho konania:
Ďalšie dokumetny:
AktivityV tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:
