V projekte sa majú centrálne nakúpiť a distribuovať IT zariadenia a príslušenstvo - tablety, notebooky, Microsoft Office, headsety a podobne - tak, aby boli nimi všetky základné a stredné školy v SR vybavené na úroveň štandardu definovaného Ministerstvom školstva.
123M Eur (investície) + 212M Eur (prevádzka počas 10 rokov)
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Projekt sleduje správny zámer: zlepšiť v súčasnosti neutešený stav vybavenia škôl IT technikou. Je však navrhnutý výlučne na plošné uniformné vybavenie škôl technickými zariadeniami podľa vopred zvolených požiadaviek. Absentuje popis reálnych cieľov v oblasti vzdelávania. Merateľné ukazovatele sú výpovedné iba voči “úspechu” pri dodaní týchto zariadení do škôl. Rovnaké vybavenie všetkých škôl znemožňuje zohľadniť ich individuálne potreby tak v kvantite, ako aj v parametroch dodávaných zariadení. Tento prístup je v rozpore s odporúčaniami v Programe informatizácie školstva. Chýba prepojenie s inými projektami a vidíme veľmi disproporčné zameranie financovania nákupu zariadení najmä voči podpore učiteľov. V projekte ani neboli reálne zvažované alternatívy a nie je plánované reálne monitorovanie cieľov v oblasti vzdelávania. To všetko je spojené s mimoriadne vysokými nákladmi, kde najmä 212 miliónov Eur potrebných na udržateľnosť výsledkov projektu nie je jasné z akých zdrojov budú hradené.
“Kúpiť tablety” je ľahké. Projekt Digitálne vybavenie škôl je však spojený s mimoriadne vysokými nákladmi (spolu viac ako 330M Eur za 10 rokov), preto je namieste jeho dôkladná príprava a prevedenie, ktoré čo najlepšie povedie k dosiahnutiu cieľov v oblasti vzdelávania. Zatiaľ však v projekte vidíme množstvo rizík, tak v absencii komplexného prístupu k cieľom, hľadania spôsobu ich dosiahnutia, monitorovania skutočného stavu, ale aj zvoleného prístupu. Takto je vysoké riziko, že predpokladané zlepšenie v oblasti vzdelávania nebude dosiahnuté a finančné prostriedky budú investované mimoriadne neefektívne. Vyzývame Ministerstvo školstva, aby pozastavilo realizáciu projektu, dopracovalo ho do komplexnej podoby a identifikované kritické miesta projektu prehodnotilo a opravilo.
27.06.2024
Príprava projektu
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Štúdia uskutočniteľnosti
Alternatívy
Kalkulácia efektívnosti
Participácia na príprave projektu
Projekt je súčasťou schváleného “Programu informatizácie škôl do roku 2030” z decembra 2021. V aktuálne realizovaných programoch je však veľmi slabo zastúpená transformatívna zmena spôsobu vzdelávania a zásadné zlepšovanie digitálnych zručností učiteľov.
V projekte sú stanovené nasledovné merateľné ukazovatele:
Tieto ukazovatele nevypovedajú o reálnom využívaní dodaných komponentov a napĺňaní strategického zámeru, t.j. ako budú školy využívať nadobudnuté zariadenia a čo majú školy vedieť digitálne zabezpečovať v plánovanom cieľovom stave.
Ukazovateľ “počet vybavených škôl” je technický, vyjadruje iba jeden z predpokladov dosiahnutia reálnych cieľov vo vzdelávaní. Pri ukazovateli “počet používateľov vybavenia” sa zrejme predpokladá, že ukončením projektu, t.j. dodaním zariadení budú tieto automaticky používané všetkými žiakmi a všetkými pedagógami zapojených škôl, ale nesleduje sa a nevyhodnocuje sa skutočný počet žiakov a pedagógov jednotlivých zapojených škôl po skončení projektu v reálnom vzdelávacom procese.
Ukazovateľ “podiel 16-74 ročných obyvateľov, ktorí majú aspoň základné digitálne zručnosti” je správny, avšak nie je žiadna priama väzba medzi realizáciou projektu a jeho plnením. Taktiež sa nevzťahuje na cieľovú skupinu (žiaci škôl) a v projekte navrhovaný odpočet sa má uskutočniť “keď žiaci dosiahnu hranicu 16 rokov”, čo však bude po ukončení projektu. Tento ukazovateľ tak počas trvania projektu nebude vôbec výpovedný.
Keďže teda nie sú stanovené žiadne relevantné merateľné ukazovatele zodpovedajúce cieľom “vzdelávania pre 21. storočie” (pojem z Plánu obnovy), nebude v tomto projekte reálne možné napĺňanie týchto cieľov sledovať.
V projekte je uvedený harmonogram “dodávky zariadení” a stručne popísaný prístup ako tento proces bude realizovaný. V tejto časti je pokladáme za plán nastavený realisticky.
Nie je však umožnená flexibilita pri výbere konkrétnych zariadení zo strany jednotlivých škôl. Z centrálnej úrovne má zmysel nastaviť určité minimálne štandardy, ktoré má škola dodržať, avšak určenie konkrétneho modelu zariadenia, a taktiež prípadné nadštandardné parametre, majú byť plne v kompetencii každej školy. Tento prístup je mimoriadne dôležitý vzhľadom na rozdielne potreby rôznych škôl, čo vyplýva nielen z ich rozdielnej aktuálnej úrovne, ale aj zamerania školy. Tento prístup je dôležitý aj z dôvodu, že škola sama má zabezpečovať údržbu/servis zariadení, musí mať preto možnosť zvoliť také zariadenia, pre ktoré tieto činnosti bude zvládať efektívnejšie (napr. niektorá škola nakupuje zariadenia konkrétneho typu).
Chýba rozčlenenie škôl (stratifikácia) škôl podľa ich reálnych potrieb. Sú definované aktivity ministerstva počas realizácie projektu, ale chýbajú aktivity jednotlivých škôl nielen počas realizácie projektu, ale aj po skončení projektu, t.j. ako budú dodané zariadenia reálne používané vo vzdelávacom procese. Taktiež chýba reálna analýza rôznych alternatív dosiahnutia cieľov.
Vzhľadom na individuálne potreby škôl je nutné doplniť kritériá výberu o tie, ktoré zohľadňujú potreby špecifiká jednotlivých škôl a znovu vyhodnotiť všetky alternatívy spôsobu realizácie. Je potrebné znovu porovnať najmä použitie voucherov a dodávku konkrétnych zariadení pre školy.
Súlad s KRIT nie je zatiaľ vyhodnotený.
Cieľom projektu je “kompletné vybavenie škôl HW”, čím sa myslí plošné vybavenie podľa štandardu HECC, ktorého konkrétne parametre boli pre školy v SR určené v dokumente Program informatizácie školstva do roku 2030 ako “štandardy digitálneho vybavenia školy a školských poradenských zariadení”. Priamo v tomto dokumente sa však uvádza, že “cieľom tohto modelu nie je taxatívne vymenovať povinné vybavenie každej školy, ale nastaviť benchmark technologického vybavenia základných a stredných škôl podľa ktorého sa môžu formovať ciele rezortu pre investície do digitálnej infraštruktúry”. Žiadne ďalšie ciele však formulované neboli a v tomto projekte bol zvolený práve neodporúčaný prístup “vybavíme školy podľa tohto štandardu na 100%”.
V dokumente sa taktiež uvádza, že “tento model nie je pevne daný a bude sa priebežne aktualizovať na základe aktuálneho technologického pokroku”, pričom v tomto projekte nie je spomínaný žiadny mechanizmus aktualizácie modelu, a teda ani spôsob obmien HW vybavenia škôl počas kalkulovaných 10 rokov projektu.
V projekte chýbajú parametre a požiadavky, ktoré realizácia tohto projektu vytvorí na ďalšie realizované projekty ministerstva. V projektovom zámere je deklarované, že projekty Digitálne vybavenie škôl, Digitálna infraštruktúra škôl a Internet pre školy sa navzájom doplňujú. Chýba preto popis a kvantifikácia aké požiadavky budú kladené na Digitálnu infraštruktúru školy na pripojenie existujúcich a nových zariadení do LAN, Aké parametre sú potrebné na pripojenie školy do internetu j, keď prebieha vyučovanie v škole a ako sa požiadavky na pripojenie zmenia, keď sa realizuje dištančné vyučovanie. Bez definovania týchto požiadaviek na ďalšie projekty je riziko, že dodané zariadenia nebude možné využívať v plnej miere v rámci reálneho vzdelávacieho procesu.
Chýba vyvážený prístup k investícii do HW vybavenia škôl, voči vybaveniu vzdelávacím obsahom (v ktorého efektívnej príprave v minulosti boli opakované závažné problémy) a najmä voči investícii do zvyšovania digitálnych zručností samotných učiteľov a podpore ich práce s technickými zariadeniami. Podľa dostupných informácií je vyžitie finančných zdrojov absolútne neproporčné v prospech nákupu zariadení a infraštruktúry voči ostatným oblastiam. Tento aspekt nie je v projekte nijako adresovaný. Vidíme podstatné riziko, že nakúpené zariadenia (napr. tablety, ktorých sa plánuje nakúpiť viac ako 80 tisíc), budú v realite pri výuke iba veľmi slabo využívané.
Chýba zadefinovanie základného cieľa, “ako chceme aby vyzerala výuka” pri novom štandarde vybavenia škôl IT pomôckami. Pritom práve voči tomuto splneniu tohto cieľa by malo vybavenie škôl byť zodpovedajúce. Jednotlivé školy sú z veľkej časti v tejto oblasti ponechané na vlastné určenie spôsobu a rozsahu používania IT pomôcok a podľa našich skúseností bude prirodzene v tejto oblasti zvolený prístup v rôznych školách podstatne iný. To je však v ostrom kontraste s uniformným vybavením škôl rovnakým spôsobom a rovnakými zariadeniami.
V projekte taktiež nie je nijakým spôsobom plánované monitorovanie efektívnosti využívania dodaných zariadení.
Projekt nepochybne bude znamenať zlepšenie škôl z hľadiska vybavenia IT zariadeniami. Za súčasný stav v tejto oblasti sa považuje výsledok prieskumu IVP v polovici roka 2021. V samotnom vyhodnotení prieskumu je však uvedené , že “preverenie skutočnej potreby škôl (voči želanému stavu z prieskumu) by malo byť uskutočnené detailným auditom”, čo však nebolo vykonané.
Kritériá na dodávku aplikačného vybavenia sú diskriminačné. Uvedením firemného označenia Kancelárskeho balíka (MS Office) sú diskriminovaní všetci dodávatelia iných kancelárskych systémov. Majú byť zadefinované všeobecné kritériá na funkcionalitu Kancelárskeho balíka. Taktiež kritériá na dodávku notebookov a počítačov považujeme za diskriminačné vyžadovaním výlučne OS Windows.
Nie sú definované a naplánované aktivity a potrebné zdroje pre činnosti jednotlivých škôl na zabezpečenie prevádzky a údržby nových zariadení. Konštatovanie, že postačia bežné výdavky školy je nedostatočné. Školy majú tiež problém so zvoleným modelom “zariadenie prevedené do ich majetku”, kde vidia veľké riziká plynúce zo zapožičania zariadenia žiakom či učiteľom. Hrozí, že zariadenia vzhľadom na túto skutočnosť nebudú dostatočne využívané.
V projektovej dokumentácii sú všetky povinné dokumenty. Z veľkej časti sú však prázdne a celý projekt je zameraný výlučne na nákup technických zariadení a licencií, ktorých rozsah a štruktúra bol navyše vopred zvolený. Štúdia uskutočniteľnosti tak v žiadnom prípade neplní svoj účel identifikovať ciele, popísať možné prístupy na ich dosiahnutie a na základe argumentácie vybrať najlepšie riešenie.
Zvažované sú iba biznis alternatívy “neurobíme nič” a “urobíme to presne takto ako navrhujeme”, čo je samozrejme zásadne nedostatočné. Predkladateľ zjavne ani nemal zámer zvažovať rôzne prístupy, keďže chýba vhodné definovanie biznis cieľov.
V projekte sú riešené iba alternatívy spôsobov obstarania zariadení zo strany ministerstva, pričom neboli zahrnuté kritériá, ktoré sa týkajú spôsobu zabezpečenia reálnych potrieb jednotlivých škôl, problémov zmeny vlastníckych práv z ministerstva na školy, zabezpečenia údržby a opráv zariadení zo strany škôl po ukončení projektu.
V projektovom zámere nie je definované rozčlenenie (stratifikacia) škôl podľa ich reálnych potrieb na kvalitu, výkonnosť a parametre dodávaných HW. Tým, že je požadovaná iba najvyššia kvalita a parametre pre HW dochádza k predraženiu HW projektu a zároveň k zníženiu počtov kusov obstarávaných HW. Je potrebné tieto premrštené požiadavky prehodnotiť. Ide napr. o konfiguráciu notebookov, headsety a pod.
Nie je jasné, na základe čoho boli stanovené konkrétne požiadavky na nakupované zariadenia. V niektorých prípadoch vyzerajú požiadavky ako zbytočne premrštené, a to najmä vzhľadom na reálne potreby škôl.
V projekte je správne analyzovaný životný cyklus zariadení a navrhnuté doby ich obmeny. Týmto spôsobom však v kalkulácii vychádzajú mimoriadne vysoké “prevádzkové” náklady súvisiace iba s predpokladaním udržaním pôvodného štandardu vybavenia škôl zariadeniami, a to vo výške 170% prvotných investičných nákladov, 212 miliónov Eur za 10 rokov projektu. Akým spôsobom budú tieto náklady financované v projekte nie je uvedené, čo považujeme za zásadné riziko. Nie je ani uvedené, aká časť týchto prevádzkových nákladov po ukončení 2 ročnej záruky na HW a za predĺženie licencií bude pokrytá centrálnymi zdrojmi a akú časť majú financovať školy sami.
V rámci CBA neboli započítané žiadne náklady súvisiace s používaním zariadení na strane škôl.
V CBA analýze nie sú uvedené žiadne prínosy a žiadne náklady na zachovanie súčasného stavu. Projekt je tak vykázaný ako čisto stratový (-235M Eur kumulovaná diskont. návratnosť) a nie je jasné ako v takomto stave mohol byť schválený.
Ministerstvo školstva zrealizovalo verejné pripomienkové konanie projektu. Ignorovalo však zásadné pripomienky zo strany odbornej verejnosti a nezrealizovalo vyhodnotenie pripomienkovacieho konania. Napriek výzvam odbornej verejnosti nezrealizovalo stretnutie na ktorom by sa odstránili kritické riziká tohto projektu.
DokumentyOnline dokumentácia: MetaIS
Dokumenty fázy Príprava projektu:
Dokumenty do verejného pripomienkovacieho konania:
Ďalšie dokumenty:
AktivityV tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky: