Projekt sa zameral na modernizáciu a rozvoj Národného katalógu otvorených dát (NKOD), ktorý je centrálnym nástrojom pre zverejňovanie a sprístupňovanie datasetov verejnej správy. Cieľom bolo zlepšiť kvalitu, dostupnosť a využiteľnosť otvorených údajov na Slovensku. Projekt priniesol viacjazyčné používateľské rozhranie, nové API rozhrania vrátane SPARQL endpointu, zavedenie mechanizmov na kontrolu kvality a dostupnosti datasetov a úpravu katalógu podľa štandardu DCAT-AP-SK. Súčasťou bolo aj nasadenie riešenia do komerčného cloudu, odovzdanie časti zdrojového kódu pod otvorenou licenciou EUPL a vypracovanie prevádzkovej, bezpečnostnej a používateľskej dokumentácie. Projekt bol ukončený odovzdaním a akceptovaním všetkých častí riešenia.
Celkové oprávnené výdavky projektu predstavovali 2,42 milióna eur. Projekt bol financovaný z európskych štrukturálnych fondov, štátneho rozpočtu a menšou časťou z vlastných zdrojov. V dostupnej dokumentácii nie sú uvedené odchýlky medzi plánovaným a skutočným čerpaním, preto sa predpokladá, že projekt bol zrealizovaný v rámci schváleného rozpočtu. V porovnaní so zahraničím sú náklady primerané - rakúsky katalóg data.gv.at bol modernizovaný s rozpočtom do 2 miliónov eur, český data.gov.cz s mierne vyššími nákladmi, čo znamená, že slovenský projekt je porovnateľný a nevybočuje z rámca.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
Projekt dodal plánovanú modernizáciu Národného katalógu otvorených dát a bol ukončený v súlade so zmluvnými požiadavkami. Riešenie prinieslo viacjazyčné rozhranie, nové API vrátane SPARQL endpointu, nástroje na kontrolu kvality metadát a jeho nasadenie do komerčného cloudu. Všetky dodávky boli akceptované a zdrojový kód bol odovzdaný pod otvorenou licenciou, čo zvyšuje transparentnosť a umožňuje jeho ďalšie využitie. Projekt tak posilnil technickú infraštruktúru pre otvorené údaje a priblížil Slovensko k úrovni katalógov v iných krajinách Európskej únie. Na druhej strane, cieľom projektu nebola priama reforma procesov verejnej správy a definované ukazovatele sa orientovali predovšetkým na kvantitatívne výstupy. Chýbajú mechanizmy na meranie dlhodobého dopadu či využívania otvorených údajov a zapojenie komunity bolo obmedzené na fázu implementácie. Projekt preto možno hodnotiť ako úspešnú technologickú modernizáciu, ktorá sa uskutočnila v prostredí celkovo nízkej aktivity štátu pri zverejňovaní otvorených údajov.
01.09.2025
Prevádzka
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Kalkulácia efektívnosti
Transparentnosť a participácia
Súlad s požiadavkami
Elektronické služby
Identifikácia, autentifikácia, autorizácia (IAA)
Riadenie údajov
OpenData
OpenAPI
Zdrojový kód
Projekt priniesol technologickú modernizáciu Národného katalógu otvorených dát, čo má nepriamy vplyv na reformu verejnej správy cez zlepšenie prístupu k údajom. Jeho cieľom však nebolo priamo meniť procesy alebo legislatívu, ale dodať technické riešenie. Reforma ako taká sa preto prejavuje len sprostredkovane, napríklad cez možnosť lepšieho rozhodovania na základe dát alebo vyššiu transparentnosť voči verejnosti. Neexistujú však opatrenia, ktoré by systematicky zabezpečili povinnosť a konzistentnosť využívania otvorených dát vo verejných inštitúciách. Projekt možno preto vnímať ako podporný prvok informatizácie, nie ako samostatnú reformnú iniciatívu.
Definované KPI zahŕňali počet datasetov, počet poskytovateľov, viacjazyčnosť katalógu a dostupnosť služieb. Projekt tieto ukazovatele formálne naplnil, čo je pozitívne a umožňuje kvantitatívne posúdenie výsledkov. Slabšou stránkou je, že KPI sa zameriavajú len na vstupy a výstupy, nie na dlhodobý dopad alebo hodnotu pre používateľov. Chýbajú ukazovatele využívania dát, ktoré by umožnili hodnotiť prínos pre spoločnosť alebo ekonomiku.
Projekt postupoval cez míľniky, akceptačné protokoly a testovacie fázy, ktoré zabezpečili odovzdanie všetkých dohodnutých funkcionalít. Tento postup garantoval, že riešenie spĺňa špecifikáciu a bolo uvedené do prevádzky bez závažných nedostatkov. V dokumentácii však nie je uvedený proces, ktorý by zabezpečil systematické sledovanie cieľov po nasadení do prevádzky. Chýba metodika na priebežné vyhodnocovanie SLA a kvality dát počas životného cyklu systému.
Projekt obsahuje prvky bezpečnostnej architektúry a prevádzkovej spoľahlivosti, vrátane zálohovania a ochrany prístupu. V dokumentácii sú uvedené prevádzkové a bezpečnostné opatrenia, ktoré zodpovedajú bežným požiadavkám. Formálne vyhodnotenie súladu s KRIT však nebolo uvedené. Z pohľadu rizika je preto potrebné, aby garant doplnil oficiálne hodnotenie a preukázal, že katalóg spĺňa všetky legislatívne a regulačné požiadavky kybernetickej bezpečnosti.
Projekt posilnil infraštruktúru pre otvorené údaje, čo môže priniesť prínos pre podnikateľov, vývojárov a výskumníkov. Dokumentácia však neobsahuje nástroje na sledovanie alebo vyhodnocovanie, do akej miery sú údaje naozaj využívané. Biznis prínos sa preto hodnotí prevažne hypoteticky - vyššia dostupnosť dát zlepšuje predpoklady pre inovácie, no chýbajú prevádzkové dáta, ktoré by tento efekt potvrdili.
Projekt jasne nadväzuje na predchádzajúce etapy informatizácie a priamo posilňuje centrálnu infraštruktúru pre otvorené údaje. Implementácia štandardu DCAT-AP-SK, zavedenie viacjazyčného rozhrania a rozšírenie API prispievajú k medzinárodnej interoperabilite a zosúladeniu Slovenska s európskymi iniciatívami. Významným rozšírením bolo aj prepojenie s lokálnymi katalógmi otvorených dát (LKOD), ktoré umožňujú mestám a obciam publikovať dáta v súlade s národným štandardom a zabezpečiť ich harvestovanie do NKOD. Pilotné projekty vo viacerých mestách, napríklad v Zvolene a Levoči, ukazujú, že projekt nepodporil len centrálnu úroveň, ale aj rozvoj otvorených údajov na lokálnej úrovni. Tento prínos je jasne identifikovateľný a predstavuje jednu zo silných stránok projektu.
Efektívnosť projektu bola vyhodnotená prostredníctvom CBA, ktoré predpokladalo zvýšenú dostupnosť dát a ich využívanie. Čísla a predpoklady sú v dokumentácii kvantifikované a spĺňajú požiadavky metodiky. Slabšou stránkou je, že efektívnosť zostáva len predpokladaná, keďže neboli publikované reálne prevádzkové dáta. To znamená, že hoci kalkulácia spĺňa formálne požiadavky, jej praktická presvedčivosť je obmedzená.
Projekt zverejnil kľúčové dokumenty, zmluvy a akceptačné protokoly, čím zabezpečil základnú transparentnosť. Do diskusie bola zapojená aj odborná komunita, pričom pripomienky sa premietli najmä do technických častí, ako je viacjazyčnosť či API. Participácia však nemala dlhodobý ani systémový charakter, chýba mechanizmus na priebežnú spätnú väzbu počas prevádzky. Zapojenie komunity tak bolo skôr konzultačné a obmedzené na fázu implementácie.
Projekt dodal všetky požadované funkcionality a akceptačné protokoly potvrdzujú ich splnenie. Počas implementácie boli realizované menšie úpravy, čo je pri projektoch tohto rozsahu bežné. Riešenie spĺňa špecifikácie a bolo úspešne nasadené do produkcie. Slabšou stránkou je, že požiadavky sa zameriavali skôr na technické aspekty a menej na používateľskú skúsenosť.
Projekt priniesol elektronické služby na registráciu, správu a vyhľadávanie datasetov, ako aj prístup cez API a SPARQL endpoint. Tieto služby fungujú podľa špecifikácie a umožňujú technickým používateľom efektívne pracovať s metadátami. Slabinou však je, že v porovnaní s predchádzajúcou verziou OD1.0 došlo k zúženiu rozsahu. Kým OD1.0 obsahoval aj podporu na samotné publikovanie vybraných údajov, OD2.0 sa zameral výlučne na katalóg. Praktickým dôsledkom je, že niektoré významné datasetové služby, ako napríklad poskytovanie aktuálnych údajov z Registra adries, sa prestali aktualizovať. Dataset je síce v NKOD stále dostupný, no bez nových verzií postupne stráca hodnotu. Tento prístup vytvára negatívny vzorec, keď modernizácia katalógu vedie k strate časti užitočnej funkcionality bez jej adekvátnej náhrady.
Projekt implementoval základné mechanizmy pre autentifikáciu a autorizáciu, vrátane integrácie na ÚPVS pre prístup k administrácii. Tieto opatrenia poskytujú primeranú ochranu prístupu a zabezpečujú kontrolu nad správou údajov. Neboli však zavedené pokročilejšie identity služby, ako napríklad federovaná autentifikácia alebo moderné štandardy (OAuth2, OpenID Connect). Bez nich zostáva bezpečnostná architektúra na základnej úrovni.
Projekt zaviedol podporu pre DCAT-AP-SK a vytvoril nástroje na kontrolu kvality metadát. To prispieva k štandardizácii a interoperabilite údajov. Otázne je, do akej miery sú tieto nástroje reálne využívané poskytovateľmi datasetov a či vedú k zlepšeniu kvality údajov v praxi. Dokumentácia neobsahuje systematické hodnotenie, ktoré by preukazovalo efekt týchto nástrojov.
Projekt rozšíril funkcionality NKOD a zvýšil technickú úroveň poskytovania otvorených údajov. Viacjazyčnosť a nové rozhrania prispievajú k lepšej dostupnosti dát. Nie je však zrejmé, či sa vďaka projektu zvýšil aj počet a kvalita publikovaných datasetov. To znamená, že technologická modernizácia je preukázaná, no reálny prínos pre otvorenosť dátového prostredia zostáva zatiaľ menej jasný.
Projekt dodal nové API vrátane SPARQL endpointu, čo umožňuje vývojárom a technickým používateľom efektívne vyhľadávať a sťahovať metadáta. Táto funkcionalita je kľúčová pre automatizované spracovanie údajov a pre vývoj aplikácií nad otvorenými dátami.
Zdrojový kód bol čiastočne zverejnený pod otvorenou licenciou, konkrétne frontend webového portálu NKOD je dostupný na GitHub-e ako repozitár „nkod-portal“. To prináša určitú transparentnosť a možnosť opakovaného využitia tejto časti riešenia. Na druhej strane, toto zverejnenie pokrýva len malú časť komplexného systému, chýbajú backendové a integračné komponenty. Zverejnenie je obmedzené, bez otvoreného repozitára celej architektúry a bez jasného plánu dlhodobej údržby. Hoci je zverejnenie pozitívnym prvkom, stále ide o fragment, ktorému chýba celková stratégia otvoreného vývoja.
Dokumenty
Aktivity