Informačný systém výstavby bude centrálnym informačným systémom pre výkon činnosti stavebných úradov, úradov územného plánovania ako aj regionálneho rozvoja na celom území SR. Zároveň bude poskytovať služby aj dotknutým inštitúciám, ktoré sú zapojené do príslušného procesu. (cit. z ŠU)
cca. 52,8M EUR (investičné, maximálne) + 16,7M EUR (prevádzkové) za 10 rokov
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Tento projekt bol pripravovaný ešte v čase OPIS a týkajú sa ho viaceré nedostatky typické pre toto obdobie. Keďže verejné obstarávanie už prebieha, príprava štúdie uskutočniteľnosti a hľadanie najlepších alternatív je z veľkej časti formálne - iba nástroj na získanie financovania už vyhláseného obstarávania. Projekt má veľmi široké zadanie, nastavené merateľné ukazovatele viaceré aspekty nepokrývajú. Kalkulácia efektívnosti investícií vyvoláva pochybnosti o hodnovernosti. Ministerstvo dopravy deklaruje zapojenie verejnosti do projektu, avšak zásadné analytické dokumenty a interné rozhodnutia ministerstva súvisiace s projektom nie sú dostupné. Projekt je silne závislý na zmene legislatívy (napr. v niektorých oblastiach je potrebná zmena kompetencií), ktoré však počas viacerých rokov trvania príprav projektu neboli realizované. Projekt je zameraný na “dodanie informačného systému”, viaceré činnosti podstatné pre naplnenie cieľov projektu sú takto podhodnotené - napr. podpora stavebných úradov pri prechode na nový IS, riadenie údajov, ich migrácia, kvalita.
Na základe uvedených skutočností považujeme za jediné správne východisko zrušenie doterajšieho verejného obstarávania a poctivú prípravu nového riešenia projektu, vrátane novej štúdie uskutočniteľnosti.
27.06.2024
Zrušený projekt
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Štúdia uskutočniteľnosti
Alternatívy
Kalkulácia efektívnosti
Participácia na príprave projektu
Dokumenty reformného zámeru a štúdie uskutočniteľnosti pre projekt Kvalitné a efektívne riadenie výstavby predpokladajú zásadné zmeny v činnostiach verejnej správy.
Dokumenty obsahujú však iba povrchný opis súčasných problémov z praxe. Niektoré dôležité číselné údaje boli neoveriteľné, použité sú spravidla iba odhady, nie systematicky spracované parametre.
Projekt je silne zameraný na implementáciu centralizovaného informačného systému výstavby, čo však samo o sebe nezabezpečí realizáciu zamýšľanej reformy. Iné plánované zmeny sú v dostupnej dokumentácii iba naznačené.
Reformný zámer napr. vôbec neobsahoval zásadnú plánovanú zmenu - odobratie štátnej moci, v súčasnosti delegovanej samosprávam, do rúk individuálnych “komisárov”. Očakáva sa silná vlna nevôle zo strany samosprávnych organizácií s takýmto riešením “privatizácie” štátnej moci na úseku výstavby.
Nie je vylúčené, že k takémuto zámeru štát nemá žiadne analýzy, ktoré by navrhovaný model vyhodnotili ako najlepší možný, či už z pohľadu ekonomických otázok, alebo aplikovateľnosti resp. vymožiteľnosti práva.
Podľa reformného zámeru:
Cieľ zrýchlenia vybavenia povolení v oblasti výstavby o 118 dni (t.j. o 41%) je zásadný. Projekt ISV však aj v kalkulácií prínosov ráta so zrýchlením v ráde hodín. V tomto rozdieli vidíme zásadné riziko nesplnenia cieľov.
Po nasadení ISV majú byť na stavebných úradoch vedené skôr otvorené konania dovtedajším spôsobom. To predpokladáme že povedie k nárastu práce (používanie paralelne dvoch systémov práce) a nie jej zníženiu. Nie je jasné, ako má byť cieľ redukcie počtu úradníkov stavebných úradov dosiahnutý.
Ciele evidovať 90% projektových dokumentácií a územných plánov v elektronickej forme sú v štúdii uskutočniteľnosti korigované, počíta sa s 80% elektronizáciou v 10 roku od začiatku realizácie projektu, t.j. v roku 2028 (ak projekt začne v roku 2018). Ciele z reformného zámeru takto budú podstatne nenaplnené.
Merateľné ukazovatele nepokrývajú viaceré oblasti riešené projektom, napr. plánovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. V oblasti územného plánovania sú KPI zásadne nedostatočné.
V tabuľke merateľných cieľov sa uvádza o.i., že pre dosiahnutie prijatia novej legislatívy je potrebné vypracovať podkladové analýzy, ktoré budú odbornými materiálmi pre rokovania a komunikáciu s dotknutými organizáciami a osobami s cieľom dosiahnuť dohodu pre podporu navrhovanej legislatívy.
Javí sa, že k splneniu tohto bodu nedošlo. Sú pripravené paragrafové znenia dvoch nových zákonov (o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku), ktoré značným spôsobom zasahujú do súčasných kompetencií samospráv, a tiež menia niektoré zásadné procesy (narp. územné rozhodovanie bude nahradené vydávaním iba územných súhlasov a pod.) Nie je zrejmé, či týmto navrhovaným zásadným zmenám v organizácii usporiadania orgánov vo výstavbe predchádzala vôbec nejaká analýza. Navyše pripravované zákony neboli v štádiu ich príprav konzultované so združeniami samospráv.
Niektoré ciele sú neoveriteľné, vzhľadom na absenciu vstupných dát. Nebude možné v budúcnosti overiť napr. či došlo k optimalizácii počtu úradníkov, keďže v súčasnosti nejestvuje podrobná evidencia.
To taktiež platí pre zvýšenie počtu stavebných dohľadov na stavbách, keďže nejestvuje informácia v akom objeme sa vykonávajú v súčasnosti. Pozitívny vplyv ISV na stavebné dohľady je relatívny, dohľady sa vykonávajú na stavbe, nie na monitore.
Cieľ evidovať územné plány v ISV je zjavne nesystémový a povrchný, cieľom mala byť rýchla tvorba kvalitných územných plánov, a nie ich elektronické zverejňovanie v ISV.
Ciele v Reformnom zámere sú bez ďalších dát neoveriteľné a niektoré nelogické.
Štúdia obsahuje stručný harmonogram vytvorenia ISV a jeho nasadenia. Nerieši pohľad prechodu na nový spôsob práce z pohľadu stavebných úradov.
Dosiahnutie cieľov je podmienené najmä zmenou legislatívy a zavedením ISV, čo je nedostatočné. Pretože niektoré ciele (napr. zvýšenie počtu dohľadov) sú závislé napríklad aj na (zatiaľ neznámom) modeli financovania pripravovanej novej štruktúry orgánov. Stavebný dohľad nevykoná ISV, ale úradník, ktorého treba zaplatiť.
Súlad s KRIS či už ÚPVII, alebo OVM, ktoré majú byť do projektu zapojené, sme zatiaľ nevyhodnotili.
Všetky KRIS majú do konca roka 2017 prejsť podstatnou aktualizáciou, doplnený by mal byť cieľový stav ISVS.
Projekt má podstatne napomôcť efektívnemu riadeniu činnosti všetkých orgánov verejnej správy, ktoré vykonávajú činnosti územného a stavebného plánovania a rozhodovania. Pomocou projektu majú byť zbierané a analyzované údaje o výkonoch v riešenej oblasti.
Zvolené riešenie (centrálny systém) je však závislé od legislatívych zmien, vrátane zmien kompetenčných, ktoré napriek trvaniu príprav projektu v rozsahu niekoľkých rokov neboli doteraz realizované a ani nie je jasný plán ich realizácie. Toto vnímame ako zásadný problém naplniteľnosti cieľov projektu.
Vzhľadom na rozsah a závažnosť riešenej problematiky by vo fáze prípravy štúdie uskutočniteľnosti mali byť dostupné detailné analytické podklady týkajúce sa súčasného stavu - napr. počty podaní, trvania konaní, zaťaženosť úradníkov, existujúce IT riešenia atď.
Projekt si kladie za cieľ systematickú elektronizáciu v oblasti územného a stavebného plánovania. Zabezpečené majú byť princípy 1x a dosť, riadenie údajov pomocou ich centralizácie, vytvorenie spoločných elektronických formulárov, centrálnej prezentačnej vrstvy (portál). Realizované majú byť koncepty OpenData a OpenAPI.
Miera detailu dostupných informácií je však nízka (napr. “sprístupnené budú otvorené údaje v súlade s legislatívou”), čo v kombinácii s veľkým rozsahom projektu vytvára značné riziká.
Od vyhlásenia verejného obstarávania došlo k podstatným zmenám v požadovaných riešeniach pre ISVS (napr. nová NKIVS a súvisiace dokumenty strategických priorít) - a to tak na úrovni architektúry, centrálnych komponentov, až po požiadaviek na používateľské rozhranie. Pri realizácii projektu na základe výsledku tohto obstarávania (čo predpokladá štúdia) vidíme vysoké riziko s naplnením týchto nových požiadaviek.
Podľa dostupnej dokumentácie má byť projekt realizovaný klasickým vodopádovým modelom, v čom vidíme zásadné riziko dodania neoptimálnych produktov.
Keďže v čase tvorby a pripomienkovania štúdie uskutočniteľnosti už bolo realizované verejné obstarávanie (a vyhlásený aj jeho víťaz), je možné štúdiu uskutočniteľnosti pokladať za iba formálnu.
Štúdia je povrchná, obsahuje množstvo iba všeobecných informácií. Viaceré z nich nie sú neoveriteľné, alebo iba odhadované.
Rovnako ako Dokument Reformný zámer, ani ŠU neobsahovala popis súčasných problémov praxe, čiže ani ich riešenia.
Keďže v čase tvorby a pripomienkovania štúdie uskutočniteľnosti už bolo realizované verejné obstarávanie (a vyhlásený aj jeho víťaz), je možné analýzu alternatív v štúdii uskutočniteľnosti pokladať za iba formálnu.
Hodnotené alternatívy sa javia ako účelové. Neboli nijako overené logické alternatívy, napríklad prečo je agenda patriaca výlučne samosprávam - územné plánovanie v jednom softvérovom riešení spolu s agendou preneseného výkonu štátnej moci - povoľovanie stavieb, ktoré navyše podľa pripravovanej legislatívy prejde pod štátny orgán. Výhody jedného “obrieho” softvéru, zastrešujúceho viacero samostatných agend, aj keď v častiach súvisiacich, neboli ozrejmené. Sprvoti bolo zámerom obstarať softvér iba pre stavebné úrady. Neskôr sa pričlenili ďalšie agendy (územné plánovanie, PHSR, verejné práce), pričom štúdia neposkytuje žiadne ozrejmenie tohto postupu a jeho výhody/nevýhody.
Podľa CBA majú byť počas 10 rokoch od začiatku projektu investičné náklady 52,8M EUR (vrátane ďalšieho rozvoja) a prevádzkové náklady 16,7M EUR. Prínosy projektu sú počas tejto doby vyrátané na 100,9M EUR, z toho cca. 75% sú kalkulované ako ušetrenie času používateľom.
Podstatná časť úvah o prínosoch je postavená na údajoch, ktoré sú ťažko neoveriteľné, v niektorých prípadoch na hranici štatistickej chyby. Deklarované typy prínosov je možné podstatným spôsobom dosiahnuť aj iným spôsobom ako pomocou ISV vo forme ako je navrhnutá v projekte.
Takto sa kalkulácia návratnosti investície sa javí ako vysoko riziková. V tejto oblasti projekt silne pripomína prísľuby CBA z projektov eHealthu, kde nedostatky projektu, zdržania, a slabý prechod na používanie výsledkov projektu spôsobili záporný výsledok oproti predpokladu v ráde stoviek miliónov EUR.
Investičné náklady sú v trojnásobnej výške oproti kalkulácii v CBA v roku 2013, tento podstatný rozdiel nie je vysvetlený.
Projekt sa pripravuje s rôznymi zmenami minimálne od roku 2010. Postupne bola spracovaná detailná analytická dokumentácia, z ktorej však napriek požiadavkám od mnohých subjektov nebola doteraz žiadna časť verejne sprístupnená - pritom argumentácia ministerstva (napr. že zverejnenie môže spôsobiť diskrimináciu v prebiehajúcom obstarávaní) sa javí ako účelová a nepravdivá.
Reformný zámer bolo možné pripomienkovať, avšak žiadne pripomienky neboli zapracované. Štúdiu uskutočniteľnosti bolo možné pripomienkovať a bola verejne prezentovaná. Viaceré subjekty (napr. ZMOS) uvádzajú nedostatočné zapojenie do projektu a nesprístupnenie existujúcej dokumentácie.
Diskusie k projektu na platforme:
DokumentyEVS/OPII dokumenty:
Obstarávanie:
Ďalšie dokumenty:
OPIS dokumenty:
AktivityV tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:
